Biomasa ako zdroj energie
V čase prebiehajúcich klimatických zmien a v dôsledku otepľovania Zeme je nevyhnutné zamýšľať sa na príčinami tohto javu. Jednou z nich je neustále zvyšovania množstva skleníkových plynov v ovzduší spaľovaním fosílnych palív. Do popredia sa tak dostávajú nové modernejšie vykurovacie systémy založené na báze obnoviteľných zdrojov energie. Jedným z nich je biomasa.
Pojem „biomasa“ sa označujú rôzne materiály rastlinného a živočíšneho pôvodu, vhodné pre priemyselné a energetické využitie. Rastlinná biomasa – fitomasa – je prakticky všetko čo rastie na poli a v lese, v rátane odpadov druhotných surovín, ktoré vznikajú pri pestovaní a spracovaní, ako príslušná časť komunálneho odpadu.
Prečo biomasa?
- Využitie biomasy na výrobu energie prináša so sebou zníženie emisií CO2 a SO2, čo je dôležité v boji proti skleníkovému efektu a kyslým dažďom.
- Mnoho zdrojov biomasy, ktoré sa v súčasnosti nevyužívajú /ako poľnohospodárske odpady, odpady z drevospracujúceho priemyslu/ by sa mohli stať užitočným produktom a nie bremenom, alebo vážnym ekologickým problémom životného prostredia.
- Nadvýroba a s tým súvisiace výdavky na dotácie do poľnohospodárstva si vyžaduje rozvoj nových trhov pre poľnohospodárske výrobky. Ak by sa reálne pristúpilo k pestovaniu biomasy pre energetické účely, možno s toho očakávať pozitívne vplyvy aj na tento sektor.
Najviac využívaním v našich spaľovniach na Slovensku je biomasa pozostávajúca z drevného odpadu – štiepky, odpadov z výroby, obilnín, a pelety.
Biomasa bývala od nepamäti široko využiteľným materiálom na získanie energie. Jej význam poklesol až rozvojom priemyselnej revolúcie a s ním spojený rozvoj ťažby fosílnych palív, uhlia, plynu, ropy a ďalších palív. V súvislosti s poklesom celosvetových zásob týchto palív sa však dnes všetky vyspelé krajiny zaoberajú opätovnými možnosťami využitia biomasy. Veľkou prednosťou biomasy je, že sa každoročne obnovuje a pri cieľavedomom pestovaní sa môže stať prakticky nevyčerpateľným zdrojom energie.
Slovensko má minimálne zásoby fosílnych palív a dovážame ich spolu až 80 %, ale naopak- skvelé perspektívy má vo využívaní biomasy, a to aj na energetické účely (kúrenie peletami, briketami, spaľovaním lesných štiepok, a podobne). Zatiaľ čo spaľovaním uhlia, ropy a zemného plynu sa do ovzdušia uvoľňuje oxid uhličitý, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie „skleníkové“ plyny, spaľovaním rastlinných palív emisie oxidu uhličitého nenarastajú, preto že prakticky rovnané množstvo oxidu uvolneného spálením sa spotrebováva z atmosféry pri fotosyntetických procesoch tvorby rastlinnej biomasy. Nahradením doterajšieho spaľovania hnedého uhlia spaľovaním biomasy sa odstráni emisia oxidu siričitého a ťažkých kovov.